Svahy môžeme spevňovať celým radom geotechnických, agrotechnických alebo záhradníckych opatrení. Z hľadiska samotného spevnenia však väčšina opatrení zlepšuje iba kvalitu povrchu svahu (zvyšuje povrchovú stabilitu). Zlepšenie kvality povrchu ale neovplyvňuje stabilitu svahu, inými slovami nezabráni tomu, aby sa svah mohol v prípade nepriaznivých podmienok zosunúť.
Z tohto dôvodu je potrebné vždy zvážiť, či chceme riešiť problém kvality povrchu svahu, alebo chceme zabezpečiť svah proti budúcemu zosuvu. Geomreže sa v tomto prípade využívajú iba pri novovybudovaných alebo upravovaných svahoch. Na zabezpečenie stability už existujúcich svahov sa používajú iné technológie.
Spevnenie povrchu svahu je možné vykonať celým radom opatrení. Najčastejším a zároveň najlacnejším riešením je pokrytie svahov dobre zakorenenou vegetáciou. S vytvorením vegetačného pokryvu sú však často spojené problémy, ktoré neumožnia vegetáciu dobre založiť. Ide najčastejšie o:
V týchto prípadoch nám môžu pomôcť výrobky, ktoré uvedené problémy čiastočne alebo úplne riešia. Niektoré z týchto výrobkov sú dočasné – fungujú obmedzenú dobu potrebnú na rast vegetácie a neskôr sa biologicky rozložia, iné sú určené na trvalú ochranu a zostávajú súčasťou povrchovej vrstvy svahu prakticky neobmedzene. Na spevnenie povrchu svahov sa najčastejšie používajú georohože, protierózne siete, geobunky alebo geotextílie. Viac informácií možno nájsť na Spevňovanie povrchu svahu pomocou georohoží alebo na Použitie geotextílií na svahoch.
O tom, či je svah stabilný alebo nie, rozhoduje niekoľko skutočností. Niektoré z týchto skutočností sa môžu meniť v čase (napr. pevnosť pôdy je za prítomnosti vody nižšia než v suchom stave).
Ak je kombinácia vyššie uvedených skutočností nepriaznivá alebo sa nepriaznivou stane (napr. pri dlhotrvajúcich dažďoch), môže sa vo svahu vytvoriť tzv. šmyková plocha. Táto šmyková plocha oddeľuje nestabilnú časť svahu od stabilného zvyšku. Treba mať na pamäti, že stabilita sa môže meniť v čase a že aj stabilná zvyšková časť sa môže časom stať nestabilnou. V nasledujúcom schéme je znázornená šmyková plocha, po ktorej sa svah zosúva.
Princíp zosuvu svahu po vzniknutej šmykovej ploche
Šmykové plochy nemusia mať vždy tvar uvedený na obrázku. Tvar šmykovej plochy závisí predovšetkým od kvality pôdy svahu, ale aj od mnohých ďalších faktorov. Na účely geotechnických výpočtov svahov sa najčastejšie používajú plochy, ktoré sa dobre matematicky definujú, najmä plochy tvaru kruhu, lomených úsečiek alebo priamky. Takto zjednodušené plochy sa dobre počítajú a poskytujú dostatočne dobré výsledky na posúdenie stability svahu.
Na zlepšenie stability svahov a ich zabezpečenie proti prípadným zosuvom používame geomreže. Spevnenie zlepšujúce stabilitu svahu sa pri nových konštrukciách uplatňuje najmä pri výstavbe zemných telies komunikácií alebo pri pozemkových úpravách slúžiacich na výstavbu budov. Často ide o svahy s pomerne vysokým sklonom (strmé svahy).
Prerušenie šmykovej plochy geomrežami
Ak pri výstavbe svahu vkladáme do pôdy dostatočne dlhé jednoosové geomreže, dokážeme nimi prerušiť všetky možné šmykové plochy. Zemina sa potom po takejto šmykovej ploche nemôže zosunúť, pretože jej v tom bránia geomreže svojou pevnosťou. Čím viac geomreží do svahu vložíme a čím sú tieto geomreže pevnejšie, tým menšiu šancu svahu na zosuv poskytneme.
Geomreže vložené do svahu pridávajú zemine vlastnosti, ktoré prirodzene nemá. Vložením geomreží sa teda zlepší kvalita pôdy použitá na výstavbu svahu, teda jedna z dôležitých skutočností ovplyvňujúcich stabilitu svahov.
Žiadna otázka nebola nájdená. Spýtajte sa ako prvý.