Cesty a cesty sú často v žalostnom stave. Dôvodom môže byť v mnohých prípadoch fakt, že pri ich návrhu sa nepočítalo s intenzitou dopravy a nápravovými tlakmi vozidiel, ktoré teraz po cestách jazdia. Vystužovanie asfaltových vrstiev vozoviek pomocou geomreží môže byť jedným z riešení, ktoré obmedzí vznik porúch na vozovkách. Vloženie výstužnej geomreže určenej na vystužovanie asfaltov alebo ešte lepšie kompozitu do vozovky pomôže obmedziť tvorbu vyjazdených koľají alebo vznik trhlín vo vozovke.
Nároky na geomreže používané na vystužovanie asfaltov sa líšia od nárokov na geomreže používané v zemine. Geomreže do zeminy musia byť poddajné, dostatočne pevné a musia odolávať najrôznejším vplyvom prostredia, ktoré sa v rôznych zeminách môže vyskytovať. Naproti tomu geomreže do asfaltov sú vždy umiestnené v približne rovnakom prostredí, ktoré je tuhé. Zároveň tu geomrež pri inštalácii musí odolať vysokej teplote horúcej asfaltovej zmesi.
Z tohto dôvodu sa na vystužovanie asfaltov vyrábajú špeciálne geomreže. Výrobnou surovinou je najčastejšie sklo, resp. pramence sklených vlákien. Na určité aplikácie sa však môžu používať aj geomreže z plastov. Geomreže do asfaltov sa často kombinujú s inštalačnou geotextíliou, ktorá môže okrem uľahčenia samotnej inštalácie tiež po nasýtení vytvoriť živicovú izolačnú vrstvu proti prenikaniu vody do vozovky. Pri použití dostatočne pevnej geotextílie sa pod geomrežou vytvorí tenká medzivrstva, ktorá zabezpečuje rovnomernejšie rozloženie napätí vznikajúcich v asfaltových vrstvách pri teplotných zmenách.
Ukážky typických geomreží do asfaltov
Pri riešení problematiky trhlín je dôležité vedieť, o aký druh trhliny ide.
V zásade rozlišujeme trhliny vznikajúce neustálym ohrievaním a ochladzovaním povrchu vozovky, a to ako v dennom cykle deň-noc, tak v ročnom cykle zima-leto. Týmto trhlinám hovoríme „teplotné trhliny“ a ich typickým znakom je, že vznikajú na povrchu vozovky a postupne sa šíria smerom nadol.
Schéma teplotných trhlín
Na obmedzenie vzniku teplotných trhlín je dôležité, aby geomrež určená do asfaltu bola umiestnená čo najbližšie k povrchu vozovky. Z tohto dôvodu sa geomreže kladú pod vrchnú vrstvu vozovky, ktorá sa nazýva obrusná vrstva. Táto vrstva, vystavená vplyvom poveternosti, na vozovkách degraduje najrýchlejšie a v pravidelných intervaloch sa obnovuje. Použitie geomreže umožní interval tejto výmeny predĺžiť a ušetriť tak nemalé finančné prostriedky.
Ďalším typom porúch sú trhliny, ktoré prestupujú celou konštrukciou vozovky zdola nahor a na povrchu sa prejavia až v okamihu, keď je vozovka už porušená v celej hrúbke. Vznikajú v dôsledku nespojitostí v podkladových vrstvách, najčastejšie pri vozovkách vybudovaných na cementom stabilizovanom podklade alebo na starých panelových doskách. Pretože tieto trhliny kopírujú (reflektujú) poruchy spodných vrstiev, označujú sa ako reflexné trhliny. Niekedy sa používa aj termín odrazené trhliny. K reflexným trhlinám možno zaradiť aj trhliny vznikajúce na pracovných škárach.
Schéma vzniku reflexnej trhliny
Pri reflexných trhlinách je na rozdiel od trhlín teplotných dôležité ukladať geomrež čo najbližšie k miestu, ktoré je príčinou vzniku trhliny. Vzhľadom na to, že ide obvykle o reakciu na nehomogénny podklad, je vhodné geomrež umiestniť pod najspodnejšiu asfaltovú vrstvu. Väčšinou ide o vrstvu, ktorá sa nazýva ložná vrstva. Geomrež takto umiestnená prevezme napätia v miestach ich zvýšenej koncentrácie (škáry panelov, trhliny cementových stabilizácií) a zabráni trhaniu vrstiev asfaltu nad geomrežou.
Laboratórny pokus demonštrujúci účinok vloženej geomreže na asfaltové súvrstvie
Vyjazdené koľaje v asfaltových vozovkách sa najčastejšie objavujú v miestach, kde vozidlá často zastavujú alebo idú pomaly – napríklad na zastávkach mestskej hromadnej dopravy, križovatkách či v stúpacích pruhoch. Takéto namáhanie, najmä v horúcich letných dňoch, asfaltové vrstvy zle znášajú a dochádza k ich postupnej deformácii. Asfaltová zmes v miestach častého prejazdu kolies mäkne a vytláča sa do strán, čím vzniká v osi prejazdu prehĺbenina a po jej okrajoch sa hromadí vytlačený materiál.
Vložená geomrež môže tento jav výrazne obmedziť, pretože bráni vodorovnému premiestňovaniu asfaltovej zmesi a tým znižuje hĺbku vyjazdených koľají. Pri geomrežiach určených na redukciu koľají je kľúčová predovšetkým štruktúra – teda výška a tvar rebier – nie samotná pevnosť. Vyššie a dobre tvarované rebrá kladú pohybu zŕn asfaltovej zmesi väčší odpor než tenká, hoci pevná geomrež.
Schéma vzniku vyjazdených koľají a ich redukcie pomocou geomreže do asfaltu
Príklad štruktúry geomreže vhodnej na obmedzenie vyjazdenia koľají
Geomreže je tiež vhodné použiť, ak rozširujete existujúcu vozovku o novú časť. V tomto prípade môžete očakávať, že vodorovné aj zvislé pohyby novo vybudovanej časti sa budú líšiť od pôvodnej starej časti cesty a vozovka sa po čase začne na kontakte starej a novej časti trhať. V týchto prípadoch je vhodné spojiť starú a novú časť vozovky geomrežou, najlepšie v každej asfaltovej vrstve.
Žiadna otázka nebola nájdená. Spýtajte sa ako prvý.